Dobrovoľníctvo

NEBYŤ VIAC KRITIKOM, BYŤ VIAC DOBRÝM!

 

Tak ako výrazom partikulárnej slúžiacej Cirkvi (Spišskej diecézy) je diecézna Charita, ktorá napĺňa siedmy konsekračný sľub Otca biskupa vo vzťahu k ľuďom v núdzi na úrovni štátom licencovaných aktivít, podobne farská Charita je výrazom hlavne miestnej cirkvi (farnosti), napĺňajúca pastoračné povinnosti duchovného otca (farára) vo farnosti. Farská Charita má byť kňazovi nápomocná v skutkoch telesného a duchovného milosrdenstva vo farnosti a mimo nej. Farská Charita je odpoveďou kresťana na pavlovskú otázku pred Damaškom: „Pane, čo mám robiť?" Je tiež odpoveďou človeka citlivého k núdzi iných na princípe humanity. Farská Charita pracuje na princípe dobrovoľníctva.

Pojem dobrovoľník vychádza z latinského slova "voluntarius", angl. volunteer - ochotný, naklonený.

Je spôsob života, schopný prekonávať protiklad medzi iniciatívami a autoritatívnymi právnymi predpismi. Povinnosti nie sú definované zhora, ale tak, ako veriaci alebo človek hľadajúci pravdu o živote rozširuje svoje „pole duchovného záberu."

Apoštolská adhortácia Christifideles laici presne opisuje poslanie laických dobrovoľníkov. Pastoračný plán 2007 - 2013 dáva veľmi dôležitú úlohu farským Charitám.

 

Čo môže byť dôvodom môjho dobrovoľníctva?

• Altruizmus (túžim pomôcť iným; cítim povinnosť vrátiť, čo som dostal; chcem zmeniť aspoň trochu svet; verím ešte v správnu vec ...).
• Viera (chcem byť ovocím; chcem rásť v dokonalosti; pokánie; úmysly ...).
• Osobné (chcem získať nové skúsenosti;chcem ísť životom s pohľadom dopredu, s pohľadom napravo i naľavo; chcem spoznať svoje limity; túžim poznať nových ľudí, cítim veľkú potrebu byť prospešný pre iných; nesúhlasím s "klišé" tohto sveta; chcem byť pre moje deti príkladom; chcem len opätovať pomoc ...).

Kto môže byť dobrovoľníkom SpKCH?
V širšom zmysle slova môže ním byť zamestnaný aj nezamestnaný, zdravý či chorý alebo postihnutý človek, dospelý alebo dieťa, starý či mladý, vysokovzdelaný a menej vzdelaný, človek vedy alebo človek manuálnej práce.
V užšom slova zmysle však človek zrelý, zodpovedný a schopný dať službe inému svoj čas a dary. Je vhodná otvorená myseľ, citlivosť, schopnosť spolupracovať a komunikovať, ochota nemať finančnú zainteresovanosť, ale vysokú, v kresťanskom a hlboko ľudskom chápaní, metafyzickú motiváciu.
Dobrovoľník môže vykonávať úplne jednoduché služby, ale je žiadúce, aby dobrovoľníkmi boli aj tí, ktorí sú špecializovanými odborníkmi.
Dobrovoľník v SpKCH má mať na mysli misiu Charity v Cirkvi a v spoločnosti a mal by poznať identifikované systémové potreby. Spoločenstvo dobrovoľníkov združených vo FCH však samo identifikuje potreby cieľových skupín vo svojej farnosti, ale aj vlastné potreby dobrovoľníkov.

Potreby i motivácie dobrovoľníka môžu byť v týchto príkladových konzekvenciách: chcem pomáhať ľuďom, ktorí potrebujú pomoc; nechcem byť kresťanom len zapísaným v matrike a chodiaci len v nedeľu na svätú omšu; chcel by som niečo robiť, cítim sa byť už nepotrebný; mám pocit dlhu za preukázanú službu alebo dary od Pána, mám voľný čas; chcem robiť niečo zmysluplné bez fráz a rečí.
Dobrovoľníci SpKCH môžu byť neformálne združení vo farskej Charite, v jej rôznych sekciách alebo priamo pomáhať profesionálnemu zariadeniu či službe.

SpKCH víta iniciatívu dobrovoľníkov, ktorí sa pravidelne aktivizujú v nejakej oblasti núdze, ale aj dobrovoľníkov, ktorí príležitostne či len vrámci jednej jednoduchej úlohy ochotne pomôžu.

Ak sa v komunite nájdu traja ochotní ľudia, nech oslovia miestneho kňaza a Sekretariát SpKCH.

 

Čo môžeme robiť?

• Pri nemocniciach vytvoriť skupiny dobrovoľníkov, ktorí budú spolupracovať s miestnym duchovným a postarať sa o ich primeranú formáciu. K ich úlohám budú patriť okrem iného rozhovory s pacientmi a sprostredkovanie kontaktu s kňazom najmä v súvislosti s vysluhovaním sviatostí...,
• podporovať hospicové hnutie, služby v Hospici Sv. Alžbety v Ľubici,
• v každej farnosti zriadiť farskú Charitu ako skupinu dobrovoľníkov, ktorí budú viesť evidenciu chorých a na pomoc odkázaných, sociálne odkázaných detí a rodín a reagovať na ich potreby. Zabezpečiť primeranú duchovnú a odbornú prípravu týchto dobrovoľníkov,
• podporovať a rozširovať služby pre sociálne odkázané rodiny a sociálne odkázané deti,
• ponúknuť konkrétnym skupinám laikov vzdelávacie kurzy a prednášky o sociálnom učení Cirkvi, obsahovo prispôsobené zameraniu a potrebám týchto skupín,
• vytvoriť podmienky, aby najmä mladší dôchodcovia mohli uplatniť svoje dary vo farskom spoločenstve a spoločnosti,
• fyzicky aj duchovne pomáhať seniorom, ktorí sú odkázaní na pomoc, aby prijatím utrpenia a modlitbami prispievali k posväteniu seba, svojich drahých a Cirkvi ...,
• uľahčovať účasť starých ľudí na slávení Eucharistie, sviatosti zmierenia, na pútiach a duchovných obnovách, napr. tým, že sa postaráme o dobrovoľných sprievodcov,
• starať sa, aby služby a pomoc seniorom a chorým odkázaným na pomoc boli spojené aj s duchovnou starostlivosťou. Nezabúdať ani na seniorov, ktorí bývajú v rôznych zariadeniach sociálnych služieb,
• postarať sa, aby v každej farnosti bola pracovná skupina, ktorá vedie evidenciu o všetkých starých a chorých vo farnosti, bez rozdielu na náboženské presvedčenie, a v spolupráci s príbuznými a susedmi sa stará o ich praktické aj duchovné potreby. Pre dobrovoľných spolupracovníkov v tejto službe organizovať formačné kurzy (kurz domáceho opatrovania chorých, kurz sprevádzania umierajúcich, kurz komunikácie s chorými a starými),
• viesť starých ľudí k apoštolátu prostredníctvom bežných kontaktov, učiť ich svedčiť o Evanjeliu, najmä bez slov drobnými skutkami lásky,
• chorých a starých ľudí prosiť o modlitby za potreby farnosti; vštepovať im presvedčenie, že ich život aj napriek bolestným obmedzeniam môže byť plodný: svojimi modlitbami a utrpením v spojení s Kristovou obetou môžu vyprosovať milosti pre seba aj pre druhých,
• vychovávať mladých a dospelých k solidarite so seniormi; pripravovať ich na aktívnu starobu, na využitie možností, ktorú im raz poskytne ukončenie zárobkovej činnosti.